Vývoj detskej reči
 |
| Licencia obrázka Atelsys s.r.o. |
V priebehu prvých týždňov života krik novorodeniatka neznamená, že dieťatku niečo chýba, ale je to reflexná činnosť, ktorá smeruje k budúcemu používaniu hlasu. Postupom času, približne koncom druhého mesiaca bábätko zistí, že krik dokáže privolať pomoc. Toto poznanie začne využívať a krik, ktorý bol v prvom mesiaci len reflexnou činnosťou sa stáva nástrojom vôle.
Krik prechádza pozvolna do mrnkania a vznikajú rôzne zvuky, časom dokáže meniť i výšku hlasu a vzniká dojem, že si dieťatko pospevuje.
Detská schopnosť napodobňovať je veľmi veľká. V tomto období dieťatko napodobňuje bľabotaním. Nieje dôležité, čo dieťatku povieme, ale ako mu to povieme. Preto by sme na bábätko mali hovoriť kľudne, zreteľne, bez šušlania (dieťatko si môže napodobňovaním nevedomky osvojiť zlú výslovnosť a vytvoriť základ pre niektorú z rečových porúch) a nie moc nahlas.
Porozumenie - v druhom pol roku bábätko začína rozumieť slová a postupne začína chápať aj vety. Nerozumie "slovo od slova" reaguje skôr na melódiu, gestá, na situáciu.
Ukáž kde máš uši - ukáže oči
Aký veľký narastieš? - zdvihne ruky hore
Okolo ôsmich mesiacov môžeme pomaly začať ukazovať dieťatku leporelá so zvieratkami. Každé zvieratko pomenujeme a vydáme zvuk ako robí.
Toto je psík, robí haf, toto je mačička, robí mňau...Potom sa opýtame dieťatka, kde je psík (haf)? kde je mačička (mňau)? Dieťa sa ľahko naučí aj zvuky: vláčik - šš, hú, auto - tutú. Ale aj pomenovanie činností - bum, bác, pápá, hop. Dieťatko môže ukázať na obrázok, ktorý sme takto pomenovali. Výdrž dieťatka je veľmi krátka, preto táto aktivita je iba pár minútová. Akonáhle zbadáme únavu alebo nezáujem hneď prestaneme. Z hry sa nesmie stať nátlak a nesmieme sa hnevať, ak dieťatko neopakuje tak ako my chceme. V tomto veku skúšame hrať hru Barany, barany, buc. Ťap, ťap, ťapušky...
Slovnú zásobu rozširujeme aj popisovaním toho čo robíme. Napr. Ideme sa teraz obliecť. Najskôr oblečieme tričko, potom nohavice, jednu ponožku, druhú ponožku...
Ku koncu prvého roka - dieťatko rozumie viacerým slovám, ktoré sa týkajú jeho každodenného života (jedlo, spanie, zvieratká) a reaguje na jednoduché slovné výzvy.
Kde je mama. Kde máš nohu.
Ak by dieťatko nereagovalo na bežné slovné výzvy, treba si overiť, či nejde o poruchu sluchu.
Prvé slovo by sa malo objaviť okolo prvého roku. Zriedkavo sa objaví celé slovo ako mama, ale skôr ide o citoslovcia bum, bá (bác), am (ham),pá, af (haf)....
Dieťaťu pomenúvame predmety, ktoré ho obklopujú a môže si ich chytiť.
Príklad: Posadím ťa na stoličku. Naberiem polievočku do misky. Polievočku budeš papať lyžicou.
V tomto období sú už položené základy materského jazyka, melódie, mimiky, gestikulácie a základy používania hlasu.
Pri listovaní knižiek sme doteraz pomenúvali predmety my a chceli sme, aby ich dieťatko ukázalo. Napríklad: Toto je auto. Kde je auto?
Teraz sa už môžeme opýtať: Čo je to? Auto (a-to, ao, a)
Okolo druhého roku už dieťa rozpráva v jednoduchých vetách. Vety sú neobratné, majú svojrázny slovosled, gramatické tvary tvorí na základe podobnosti, niektoré slová vytrvalo komolí (levanduľa - veranduľa, traktor - kraktor) alebo vytvára nové slová ak nevie správny výraz.
V tomto veku denne pribúdajú nové slová, výrazy, riekanky a dieťa často vyhľadáva príležitosť k rozprávaniu. Ďalší rozvoj reči je závislý na tom, ako sa budú dospelí dieťaťu venovať, či sa rozhovory obmedzia iba na povely, príkazy, zákazy a hubovanie.
Často sa stáva, že chlapci začínajú často hovoriť neskôr ako dievčatá. Prvé slová sa niekedy objavia okolo druhého roku, i neskôr. Niekedy je oneskorený vývin reči rodový, inokedy po prvých slovách rovesníkov doženú.
Ak sa detská reč do troch rokov nerozvíja dostatočne, slovná zásoba sa nerozširuje a dieťa nejaví záujem o hovorovú reč, je treba zistiť príčinu nedostatočného rozvoja reči.
Každé dieťa je iné a preto je potrebné posudzovať jeho celkový vývoj. Niekde je vpredu, inde zase zaostáva. Môže sa vyvíjať iným tempom ako súrodenci a pritom nemôžeme povedať, že by sa vyvíjalo nesprávne. Nesprávny spôsob práce s dieťaťom je urýchľovať vývoj - dosahovanie tabuľkových hodnôt ale taktiež nechať dieťa tak - veď sa to samo vyrieši. Nasledujúce roky ukážu, či sme sa dieťaťu venovali dostatočne.
Medzi tretím a štvrtým rokom prichádza obdobie otázok. Čo je to? Prečo? Dieťa sa nechce dozvedieť čosi nové, ale chce sa len rozprávať. Dieťaťu je potrebné odpovedať trpezlivo, pravdivo a nie len odvrknúť. (ak nedostane odpovede na svoje otázky, oslabuje to jeho chuť komunikovať a ak mu odpoviete klamstvom, strácate jeho dôveru).
Štvrtý rok - slovná zásoba sa spontánne zväčšuje, má záujem o básničky a pesničky, má dobrú mechanickú pamäť, ľahko sa učí naspamäť a má záľubu v rýmoch a rytme.
V predškolskom roku sa základné vyjadrovacie výroky upevňujú. Schopnosť samostatne sa vyjadrovať je priamo úmerná tomu, ako sa dospelí dieťaťu venovali. Niektoré deti dokážu rozprávať jednoduchú rozprávku, iné majú problém povedať čo pred chvílou robili v škôlke.
(Spracované aj podľa knihy: Dana Kutláková. Vývoj dětské řeči krok za krokem. Grada.Publishing, a.s., 2005 ISBN 80-247-1026-9)
Porozumenie - v druhom pol roku bábätko začína rozumieť slová a postupne začína chápať aj vety. Nerozumie "slovo od slova" reaguje skôr na melódiu, gestá, na situáciu.
Ukáž kde máš uši - ukáže oči
Aký veľký narastieš? - zdvihne ruky hore
Okolo ôsmich mesiacov môžeme pomaly začať ukazovať dieťatku leporelá so zvieratkami. Každé zvieratko pomenujeme a vydáme zvuk ako robí.
Toto je psík, robí haf, toto je mačička, robí mňau...Potom sa opýtame dieťatka, kde je psík (haf)? kde je mačička (mňau)? Dieťa sa ľahko naučí aj zvuky: vláčik - šš, hú, auto - tutú. Ale aj pomenovanie činností - bum, bác, pápá, hop. Dieťatko môže ukázať na obrázok, ktorý sme takto pomenovali. Výdrž dieťatka je veľmi krátka, preto táto aktivita je iba pár minútová. Akonáhle zbadáme únavu alebo nezáujem hneď prestaneme. Z hry sa nesmie stať nátlak a nesmieme sa hnevať, ak dieťatko neopakuje tak ako my chceme. V tomto veku skúšame hrať hru Barany, barany, buc. Ťap, ťap, ťapušky...
Slovnú zásobu rozširujeme aj popisovaním toho čo robíme. Napr. Ideme sa teraz obliecť. Najskôr oblečieme tričko, potom nohavice, jednu ponožku, druhú ponožku...
Ku koncu prvého roka - dieťatko rozumie viacerým slovám, ktoré sa týkajú jeho každodenného života (jedlo, spanie, zvieratká) a reaguje na jednoduché slovné výzvy.
Kde je mama. Kde máš nohu.
Ak by dieťatko nereagovalo na bežné slovné výzvy, treba si overiť, či nejde o poruchu sluchu.
Prvé slovo by sa malo objaviť okolo prvého roku. Zriedkavo sa objaví celé slovo ako mama, ale skôr ide o citoslovcia bum, bá (bác), am (ham),pá, af (haf)....
Dieťaťu pomenúvame predmety, ktoré ho obklopujú a môže si ich chytiť.
Príklad: Posadím ťa na stoličku. Naberiem polievočku do misky. Polievočku budeš papať lyžicou.
V tomto období sú už položené základy materského jazyka, melódie, mimiky, gestikulácie a základy používania hlasu.
Pri listovaní knižiek sme doteraz pomenúvali predmety my a chceli sme, aby ich dieťatko ukázalo. Napríklad: Toto je auto. Kde je auto?
Teraz sa už môžeme opýtať: Čo je to? Auto (a-to, ao, a)
Okolo druhého roku už dieťa rozpráva v jednoduchých vetách. Vety sú neobratné, majú svojrázny slovosled, gramatické tvary tvorí na základe podobnosti, niektoré slová vytrvalo komolí (levanduľa - veranduľa, traktor - kraktor) alebo vytvára nové slová ak nevie správny výraz.
V tomto veku denne pribúdajú nové slová, výrazy, riekanky a dieťa často vyhľadáva príležitosť k rozprávaniu. Ďalší rozvoj reči je závislý na tom, ako sa budú dospelí dieťaťu venovať, či sa rozhovory obmedzia iba na povely, príkazy, zákazy a hubovanie.
Často sa stáva, že chlapci začínajú často hovoriť neskôr ako dievčatá. Prvé slová sa niekedy objavia okolo druhého roku, i neskôr. Niekedy je oneskorený vývin reči rodový, inokedy po prvých slovách rovesníkov doženú.
Ak sa detská reč do troch rokov nerozvíja dostatočne, slovná zásoba sa nerozširuje a dieťa nejaví záujem o hovorovú reč, je treba zistiť príčinu nedostatočného rozvoja reči.
Každé dieťa je iné a preto je potrebné posudzovať jeho celkový vývoj. Niekde je vpredu, inde zase zaostáva. Môže sa vyvíjať iným tempom ako súrodenci a pritom nemôžeme povedať, že by sa vyvíjalo nesprávne. Nesprávny spôsob práce s dieťaťom je urýchľovať vývoj - dosahovanie tabuľkových hodnôt ale taktiež nechať dieťa tak - veď sa to samo vyrieši. Nasledujúce roky ukážu, či sme sa dieťaťu venovali dostatočne.
Medzi tretím a štvrtým rokom prichádza obdobie otázok. Čo je to? Prečo? Dieťa sa nechce dozvedieť čosi nové, ale chce sa len rozprávať. Dieťaťu je potrebné odpovedať trpezlivo, pravdivo a nie len odvrknúť. (ak nedostane odpovede na svoje otázky, oslabuje to jeho chuť komunikovať a ak mu odpoviete klamstvom, strácate jeho dôveru).
Štvrtý rok - slovná zásoba sa spontánne zväčšuje, má záujem o básničky a pesničky, má dobrú mechanickú pamäť, ľahko sa učí naspamäť a má záľubu v rýmoch a rytme.
V predškolskom roku sa základné vyjadrovacie výroky upevňujú. Schopnosť samostatne sa vyjadrovať je priamo úmerná tomu, ako sa dospelí dieťaťu venovali. Niektoré deti dokážu rozprávať jednoduchú rozprávku, iné majú problém povedať čo pred chvílou robili v škôlke.
(Spracované aj podľa knihy: Dana Kutláková. Vývoj dětské řeči krok za krokem. Grada.Publishing, a.s., 2005 ISBN 80-247-1026-9)
Komentáre
Zverejnenie komentára